Wrong way of progression

6. srpna 2016 v 20:30
Po dlhej dobe pridávam článok, úprimne skôr pre seba ako pre vás, keďže mám pocit že žiadne "vás" ani nie je. Takmer dva roky pane bože, vážne? Starnem.
Dostala som sa z Any, naučila sa mať rada samú seba, pribudlo mi sebavedomie a dokážem sa najesť pred ľuďmi. Mia je pri mne celý ten čas, zhruba 2-12x denne. Keď sa na to tak dívam... Asi nie som úplne v poriadku.
Najnižšie číslo na váhe bolo pred rokom a pol - 56. Potom to šlo dolu vodou. Dnes som na 62ke no aj napriek šatníku ktorý zakryje čo má a sebavedomiu ktoré mi dovolí mať sex za denného svetla a dokonca si ho užiť bez záchvatov úzkostí, nie som úplne spokojná. Ani s telom, ani so spôsobom myslenia. Chýba mi kontrola, pevná vôľa, režim, striktnosť. Netvrdím že sa chystám opäť spadnúť do hladoviek no netvrdím ani že sa to nestane. Úprimne neviem čo bude ďalej.
 

Liar. You're always hungry.

2. září 2014 v 19:20

How to get a thihg gap:
1. Find a guy you like
2. Put his head between your legs
__________________________________________________
Food:
Francúzska polievka do hrnčeka - 48 kcal

Drinks:
1x káva s mliekom a cukrom
1x Caro s mliekom a cukrom
1x ovocný čaj s medom
Pár glgov energeťáku

Exercise:
x

__________________________________________________

Taaak čo kočky, ako si užívate školu? :) Ja neskutočne. A to myslím vážne, teším sa tam, kľudne by som tam bola v kuse :D mám fajn triednu, spolužiaci sú celkom ok. Čo je ale hlavnééé že som konečne s pánom M.!! :3 boli sme po krátkom školskom úvode spolu nejaké 4 hodinky, mne to prišlo ako 15 minút. O mojom vzťahu s jedlom vie, samozrejme, presviedčal ma že chudnúť nemusím a nechápal prečo sa na seba dívam tak kriticky (ako by aj mohol, že?). Ale viem že nijak to riešiť nebude, som rada že sa o tom môžem s niekým naživo porozprávať.
Teraz večer som si dala ešte tú polievku, zabiť ma to nezabije. Zajtra budem môcť jesť až okolo 17:00 a je mi už teraz dosť na omdletie, neviem ako by som to vydržala. A tiež sa bojím toho že znovu spadnem do prežerov. Váha už ukazuje pod 60, uvidím čo bude ráno. Bodaj by to takto šlo stále!!
-S.

I’m just wasting oxygen here

1. září 2014 v 21:08 | S.

__________________________________________________
Food:
x

Drinks:
1x káva s mliekom a cukrom
1x zelený čaj bez cukru
2x Caro s mliekom a cukrom

Exercise:
x
__________________________________________________

Ranná váha 60,4... teraz mi ale skôr záleží na tom, ako vyzerám, než na čísle na váhe.
Dnes mám taký kozmeticko-wellness deň pre seba. Vlasy, nechty, pleť... Naozaj som to potrebovala, cítiť sa aspoň trochu príjemnejšie vo svojej koži. Okrem toho ma trochu pohrýzol potkan a konečne som sa rozhodla čo si zajtra oblečiem, dúfam že nezmrznem :D
Taaakže už o pár hodín ma čaká prvý školský deň, úprimne sa teším no som samozrejme nervózna. Nová škola, nový kolektív, v inom meste... už to chcelo zmenu, základnú som ozaj neznášala a mám istotu že teraz idem do lepšieho. A keďže je to umelecká škola, nebudem mať toľko učenia ako ostatní (a na to sa fakticky teším!). Mimo domu budem od rána do nejakej tretej až piatej poobede, chudnutie pôjde ľahko. Na verejnosti jem nerada a v škole už vôbec. Doma budem samozrejme hovoriť niečo iné.
Ou, ešte k tomu pohybu, necvičím/nebehám keďže mám hladovku a máličko energie. Čoskoro to napravím :)
Držte mi zajtra palce kočky :)
-S.
 


If I choose to obey, I'll be happy all day!

31. srpna 2014 v 19:19 | S.
__________________________________________________
Food:
x

Drinks:
1x káva s mliekom a cukrom
3x zelený čaj bez cukru
2x domáci jablkový čaj (75ml jab. šťavy + 1 ČL medu + škorica + voda)

Exercise:
x
__________________________________________________

Jedlo mi výrazne zhoršuje depresie. Rozhodla som sa v najbližšom období odčiniť to, čo som pokazila nekontrolovateľnými prežermi a následným zvracaním. Nie je mi to príjemné a nechcem aby to tak pokračovalo. Takže dnes hladovka a zajtra tiež. Aspoň teda dúfam, že to nepokazím.
Do utorka potrebujem čo najviac spľasnúť brucho a čo najmenej vážiť. Začínam prvý rok na strednej a skutočne nechcem aby si ma pamätali ako tú tlsťošku. Okrem toho sa po takmer pol roku stretnem s pánom M. a chcem pred ním vyzerať čo najlepšie. Ráno by pri troške optimizmu na váhu mohla naskočiť 60tka a ja sa neviem dočkať kedy budem pod ňou.
-S.

I feel so welcomed.

31. srpna 2014 v 12:52 | S.
"Kedysi som nedokázal pochopiť, ako môžu ľudia týrať zvieratá. Dnes tomu rozumiem.
Predstavia si, že sú to malí ľudia."


Ahojte. Prvý článok tohto blogu by mal obsahovať nejaký ten výkec o autorovi, jeho zámere a tak podobne, tak to teda skúsim.
Už od malička som mala nadváhu. V podstate si nespomínam na jediný okamih, kedy by som bola spokojná so svojim telom. Prvé pokusy schudnúť prišli zhruba keď som mala 8 rokov. Samozrejme, boli neúspešné. Medzi rovesníkmi som bola vždy tá tučná, dostávala som si to vyžrať najmä v škole. Neviem, či sa to dá nazvať šikanou, ale príjemné to rozhodne nebolo. Neuvedomovala som si úplne aké vážne to je, nevidela som samú seba takú, aká som bola. Ľudia okolo mi vždy vraveli, že nepotrebujem chudnúť, že stačí ak si váhu udržím, že sa z toho vytiahnem, že vzhľad vlastne vôbec nie je dôležitý a podobné bullshity. Ja som tomu samozrejme verila a tak som sa pokojne prejedla až na váhu 74 kg. Mala som 13, oblečenie som si nekupovala podľa toho, či sa mi páčilo, ale podľa toho či mi bolo dobré, bola som neobľúbená, vysmievala sa mi aj rodina, nepáčila som sa chlapcom a nepáčila som sa sama sebe.
Zhruba v tomto bode sa to usmievavé blonďavé decko pokazilo.
So schopnosťou vnímať veci inak než v detstve sa vo mne spustila lavína psychických problémov. Prišli ťažké depresie, úzkosti, sociofóbia, sebapoškodzovanie, sebanenávisť a porucha príjmu potravy. Ozajstné ''pro-ana'' obdobie prišlo začiatkom leta 2013.
Práve vtedy sa začalo všetko meniť. Keď som schudla prvé kilá, spolužiaci ma prestali urážať. Dokonca ma niektorí začali považovať za kamarátku. Začala som sa obliekať tak, ako som chcela (ach áno, moje naj-emáckejšie obdobie), stúplo mi sebavedomie. Šťastná som aj tak nebola. Niekoľko krát som sa pokúsila o samovraždu, niekoľko krát sa veci zlepšili, spoznala som pár nových ľudí a pár vecí sa zmenilo. Všetko sa so mnou ale ťahá, všetko tu stále je.
Nebyť Any, bola by som stále tam kde pred tým. Bola by som kus hovna, neschopná a bezvýznamná. To stále som a nikdy nebudem dosť dobrá. Lenže teraz tu stojím s tým rozdielom, že ju mám. Anu. Jedinú ozajstnú priateľku, jediný koncept ktorý mi hovorí pravdu. Iba ju počúvam, iba jej verím. Urobila zo mňa človeka, dala mi všetko a ja som pripravená urobiť to isté pre ňu. Viem že ma ničí, no ja som jej za to nekonečne vďačná.
Nie je to choroba. Je to potenciál.
-S.


Kam dál